Slovensko

• 49 035 km2
• 5 350 000 obyv.
• Maďarskej, Ukrajinskej menšiny
• Najvyššia hora: Gerlachovský štít 2 655m) (Vysoké Tatry); Ďumbier 2 043m (Nízke Tatry)
• Najdlhšia rieka: Dunaj
• pluralitná republika s jednokomorovým parlamentom
• Najväčšie mestá: Bratislava (hl.m.) - 450 000obyv. - Letisko
• Košice - VSŽ = Východoslovenské železiarne - 230 000obyv.
• Nitra
• Prešov - universita, ťažba kamennej soli
• samostatnosť od 1.1.1993
Prírodné pomery
• Karpaty
o Malé Karpaty
o Biele Karpaty
o Slovenskej Beskydy, Nízke Beskydy, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenské rudohoria
• Slovenský kras - najväčšie krasové územie v strednej Európe
• Podunajská nížina - obilniny, zelenina, tabak, šošovka
• Východoslovenská nížina - rieka Tisa, Hornád, vodné nádž: Zamplinská šírava
História
• prvý útvar - Nitranská kniežatstvo (súčasť Veľkomoravskej ríše)
• 1018 pripojené k Uhra
• 1863 - Matica Slovenská
• 1918 Československo
zemědělství:
o rostlinná výroba v Podunajské nížině, Východoslovenská nížina
o obilniny, pšenice, ječmen, cukrovka, brambory
o zelenina – papriky, rajčata
• chov skotu, ovcí
• nedostatek paliv
• část elektřiny se musí dovážet(jaderná elektrárna Jaslovské Bohunice)
• průmysl :
o hutnictví – Košice
o elektrotechnický – Tesla Orava
o petrochemie – výrob umělých hnojiv, vláken, pneumatik
o Slovakofarma Hlohovec – farmaceutický průmysl
o oděvní – Púchov
o dopravní, letecká křižovatka – Žilina
o výroba umělých hnojiv – Šala

Prírodné zdroje

o obnoviteľné (voda, rastlinstvo)
o neobnoviteľné (niektoré nerastné suroviny)
o nevyčerpateľné (slnečné žiarenie)
o vyčerpateľné

ŤAŽBA - ročne sa celosvetovo vyváža 6 km3 nerastných surovín
• prevláda mechanický spôsob ťažby, ktorý značne porušuje vzhľad krajiny
• chemický spôsob ťažby (napr. podzemné zloženie hornín) => ohrozuje povrchové a podzemné vody
• Ťažba uhlia
o 1. povrchová - relatívne efektívne (94%)
 do hĺbky 100m
 Severočeská, Sokolovská panva patrí k najvä. V Európe
o 2. hlbinná - 40-50%
 odpad - zemina obsahuje uhoľnej prímes, a preto podlieha autogénneho a tým sa do ovzdušia dostávajú škodlivé látky
 je sprevádzaná deformáciami zemského povrchu
•  hutní likvidácie obcí i známych kúpeľov (Darkov)
•  na Karvinsku sa očakáva pokles terénu o 20m
• Ťažba rašeliny - vďaka nízkej kalorickej + 90% vody sa nevyužíva k tepelným účely, skôr k záhradkárstvo

Kultúrna krajina a životné prostredie

Ekológia
• náuka o vzájomnom vzťahu organizmov
• užšie poňatie - vzťah medzi človekom a prírodou

Typy krajiny
• 1. prírodné - je pôvodný
ov jej vývoji sa uplatňovali výlučne prírodné činitelia  dnes prakticky nie je (emisie, globálne otepľovanie)
• 2. kultúrnej - na vývoji sa podieľa aj človek

Príroda a činnosť človeka
• pred 12 000 úlety začal proces nazývaný zelená revolúcia (s rozširovaním zem.ploch rastie aj počet obyvateľov)
• od stĺ. 18.stol. - Priemyselná revolúcia  impulzom pre ňu - nedostatok dreva ako paliva a konstitučního materiálu
o  ľudia hľadali nové zdroje - uhlie
• Činnosť človeka - nepriamo ovplyvnené (Antarktída, tajga)
o Priamo ovplyvnené 93% Európy
• zmeny v krajině sú dnes oveľa rýchlejšie, je vysoká spotreba a výroba energie

Vlahové kritérium

2. vlahové kritérium
Vlahové kritérium je dané rozdielom medzi potenciálnou evapotranspiráciou a zrážkami. Podľa tohoto ukazovateľa je Bratislava zaradená do mierne vlhkej oblasti. Suma potenciálnej evapotranspirácie za hlavné vegetačné obdobie je vypočítaná v praktickom programe číslo 6. Priemerné mesačné a ročné úhrny evapotranspirácie v mm za obdobie 1961 – 1990 sú uvedené v tabuľke 7.4. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozmedzí 650 – 700 mm. Priemerné hodnoty zrážok vo vegetačnom období sú 350 – 400 mm. Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac je pre naše záujmové územie dané číslami 90 –100. Do vlahového kritéria zaraďujeme aj snehovú pokrývku. Priemerný dátum dňa so snehovou pokrývkou je 1. decembra a priemerný dátum posledného dňa so snehovou pokrývkou je 11. marca. Dní so snehovou pokrývkou býva v priemere 40 a priemerné maximum snehovej pokrývky je 20 – 30 cm. Mesačné a ročné úhrny atmosférických zrážok v mm za obdobie 1961 – 1990 uvádzame v tabuľke 7.5.

3. kritérium prezimovania
Pre určenie tohoto kritéria sa používa priemer ročných absolútnych teplotných miním. Z tohto hľadiska ja Bratislava zaradená do tretieho z piatich agroklimatických okrskov – okrsok mierne chladnej zimy – priemerné minimálne teploty sú –20 až –22°C.

Vyhodnotenie prúdenia vzduchu:

Prúdenie vzduchu je vyhodnotené na nákrese v podobe veternej ružice ( je to grafické vyjadrenia prevládajúcich smerov vetra ), kde sú vyhodnotené prúdenia všetkých smerov i bezvetrie.


Vyhodnotenie fenologických pomerov:

Fenológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom časového priebehu základných životných prejavov živých organizmov v prírode. Fenofázy ( zaznamenávané časové dáta určitých významných životných prejavov) sú ovplyvňované geografickou polohou, nadmorskou výškou, tvarmi povrchu apod. Dôležité fenofázy sú začiatok siatia jačmeňa jarného – pre Bratislavu je to dátum 15. – 20. marca, začiatok siatia raži ozimnej – 25. októbra a začiatok žatvy raži ozimnej – 5. júna. Tieto dátumy označujú začiatok (začiatok siatia jačmeňa jarného) a koniec (začiatok žatvy raži ozimnej) vegetačného obdobia a začiatok medziobdobia (začiatok siatia raži ozimnej ).

Agroklimatické členenie územia

Agroklimatické členenie územia:

1. teplotné kritérium
Teplotné kritérium môžeme opísať najmä sumou teplôt za hlavné vegetačné obdobie, podľa ktorej sa územie delí na tri makrooblasti a na desať oblastí. Bratislava – makrooblasť teplá. Táto klimatická charakteristika je závislá aj od globálneho žiarenia, fotosynteticky aktívneho žiarenia, slnečného svitu, teda vlastne od radiačných faktorov. Tak isto by sa do úvahy mali brať aj faktory teplotné, napr. sumy a priemery teplôt za definované obdobie, počty dní s definovanou teplotou, kritéria letného a ľadového dňa, priemerné ročné teploty vzduchu, priemerné teploty za vegetačné obdobie apod.
Globálne žiarenie v Bratislave za hlavné vegetačné obdobie (mesiace apríl až október) je udané v tabuľke v praktickom programe 2. Taktiež je tam udaná hodnota sumy fotosynteticky aktívneho žiarenia za hlavné vegetačné obdobie v Bratislave. Tabuľka číslo 7.1 udáva priemerné mesačné a ročné sumy globálneho a fotosynteticky aktívneho žiarenia v Bratislave v kWh/m2 za obdobie 1961 – 1990.
Slnečný svit je taktiež dôležitou charakteristikou. Priemerné trvanie relatívneho slnečného svitu v roku je asi 50%, čo je asi 2200 hodín. Priemerné trvanie slnečného svitu vo vegetačnom období je asi 60% - 1600hodín. Tabuľka 7.2 udáva priemerné mesačné sumy a ročné sumy slnečného svitu v hodinách a priemerné hodnoty relatívneho slnečného svitu v % (1951 – 1980).
Z hľadiska teploty je pre agroklimatickú štúdiu dôležité uviesť maximá i minimá teploty vzduchu. Absolútne minimum môže v Podunajskej nížine dosahovať –20 až –25°C, maximá dosahujú 38 až 39°C. Priemerná ročná teplota vzduchu v Podunajskej nížine, kam patrí aj Bratislava, je 9°C, priemerná teplota vzduchu v hlavnom vegetačnom období je 16°C. Priemerný dátum posledného mrazového dňa je pre Bratislavu 21. apríla. Priemerný dátum prvého mrazového dňa je 21. októbra. Priemerný počet takýchto dní v roku je 90. Veľmi nebezpečné sú aj dni ľadové, ich priemerný počet v roku je 40. Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu v °C za obdobie 1961 – 1990 v Bratislave uvádza tabuľka 7.3.

AGROKLIMATICKÁ ŠTÚDIA

7. AGROKLIMATICKÁ ŠTÚDIA


Záujmové územie:

Agroklimatická štúdia je spracovaná pre lokalitu Bratislava.


Geografický popis:

Bratislava leží v miernom pásme severnej pologule na 48° a 10´ severnej zemepisnej šírky a na 17° a 12´ východnej zemepisnej dĺžky. Je to vnútrozemská lokalita, ktorá leží v Strednej Európe v nadmorskej výške 131 metrov nad morom. Bratislava, tak ako aj ostatná časť Slovenska, časť strednej a časť východnej Európy patrí ku Karpatskému orografickému celku, konkrétne Bratislava leží vo vonkajšom oblúku Západných Karpát. Všeobecne možno povedať, že väčšina záujmového územia sa nachádza v Podunajskej nížine. Zo severu, východu a juhu je daná lokalita obklopená práve Podunajskou nížinou, západný a severozápadný úsek prilieha k Malým Karpatom. Dôležitou skutočnosťou v rámci geografického, ale aj klimatického opisu, je fakt, že naša lokalita leží v povodí európskeho veľtoku Dunaja. Dunaj zasahuje z južnej a juhozápadnej časti záujmového územia.


Dynamické vplyvy územia na charakter klímy:

Klíma v Bratislave je ovplyvnená najmä prítomnosťou Dunaja a v celku malej časti zasahujúcich vrcholov Malých Karpát. Môžeme však povedať, že od západu je Bratislava chránená vrcholmi Malých Karpát nielen pred frontálnymi systémami postupujúcimi od Atlantického oceánu, ale aj pred prúdením vzduchu, ktoré je spôsobené pohybom týchto systémov. Od východnej strany je Bratislava otvorená pôsobeniu všetkých meteorologických prvkov prichádzajúcim z tohoto smeru. Klíma na juhu je ovplyvnená najmä prítomnosťou Dunaja, ktorý klímu v Bratislave v značnej miere ovplyvňuje.

EVAPOTRANSPIRÁCIA

6. EVAPOTRANSPIRÁCIA

Evaporácia – výpar vo fyzikálnom slova zmysle z povrchu pôdy alebo vody a predmetov, ktoré sa na nej – povrchy neživé. Tento výpar býva označovaný ako neproduktívny.

Transpirácia – voda odparená najmä z prieduchov rastlín, je to tá voda, ktorá vstupuje koreňovým systémom – býva označovaný výpar produktívny.

Evapotranspirácia – je výpar z pôdy pokrytej vegetáciou.

Potenciálna evapotranspirácia – je maximálny možný výpar z pôdy pokrytej vegetáciou za daných meteorologických podmienok. Hovorí, koľko vodnej pary môže atmosféra nasať za daných podmienok. Je to teoretické maximum limitované meteorologickými podmienkami. Závisí od energetickej bilancie, ktorá musí byť na aktívnom povrchu a od podmienky turbulentnej výmeny medzi aktívnym povrchom a atmosférou, ktorá je daná vlhkosťou a prúdením vzduchu.

Aktuálna evapotranspirácia – reálny výpar z pôdy pokrytej vegetáciou za daných ekologických podmienok. Závisí od kladnej energetickej bilancie, podmienky turbulentnej výmeny medzi porastom a atmosférou, od obsahu vody v pôdnom profile a od schopnosti rastlín regulovať príjem a výdaj vody z vlastného organizmu.

PRÍSTROJOVÁ TECHNIKA:

- výparomery z vodnej hladiny – merajú výpar len v letnom polroku ( od 1. apríla
do 30. septembra ). U nás sa používa výparomer GGI 3000, ktorý meria výpar z plochy
3000 cm2 – je zapracovaný do úrovne terénu. Ďalším prístrojom je CLASS A – ktorý
meria nad úrovňou terénu.

- výparomery z pôdy pokrytej vegetáciou – nazývajú sa aj lyzimetre – sú to bloky pôdy
v uzavretej nádobe. Pôda je zvlhčovaná. Nádoba je buď kovová alebo betónová.



ÚLOHA:

Vpočítajte potenciálnu evapotranspiráciu pomocou Penmanovej metódy za hlavné vegetačné obdobie v danej lokalite – Bratislava.